História

Prvá zmienka o obci Gyňov  je z roku 1255, keď sa spomína pod názvom Gunu potok. Obec patrila k Abovsko-turnianskej župe.Obyvateľstvo sa venovalo prevažne poľnohospodárstvu a remeslám. 

Doposiaľ nevyužitým potenciálom obce sú geotermálne pramene. 

Ramená Hornádu - na pohľad zvonku to vyzerá obyčajne: mäkké lužné lesy. Ale kto prejde cez bránu stromov a krov, dostane sa do rozprávkového sveta tvoreného lianami, trstinami, bohatou vegetáciou a rozmanitými hlasmi zvierat. Pri troche predstavivosti si viete predstaviť územie tak, ako vyzeralo kedysi - meandre Hornádu, rieku, ktorá sa vetví na početné ramená, mokrade, bažiny, svet vodných rastlín a vtákov.

Rôzne názvy Gyňova 

1255    Gunu- Potok
1268    terra GONO („zem GONO“)
1270    possesivo FELGYNO („majetok Vyšného Gynova“)
            possesivo ALGUNYO („majetok Nižného Gynova“)
1320    Matheus de Gunnu
1337    villa GUNEU
1427    GEWNEW
1553    GENYW
1560    GEWNEW
1630    GEÖNYÖ
1772    FELSÖ GÖNYE
1773    GÖNYÜ
1808    GYNJOW
             Veľký GYŇOW
             GYŇOW
1903     GIŇOV
1906     GIŇOV (ľudovo GIŇOU)

Prečo sa územie, na ktorom žijeme volá Abov?

Územie Slovenskej republiky patrilo do známej Veľkomoravskej ríše. Po jej rozpade sme sa stali súčasťou Uhorska. Prvý uhorský kráľ Štefan I okolo roku 1000 n.l. rozdelil už vtedy dosť veľké Uhorsko na tzv. komitáty. Tieto komitáty boli územné celky vtedajšieho Uhorska. Zaberali veľkú rozlohu a preto sa delili na menšie časti, tzv. župy. Centrom jednotlivých žúp boli hrady, podľa ktorých dostávali župy svoje pomenovanie. Neskôr, približne v 13. storočí, sa komitáty zmenili na stolice. Tento proces súvisel s tým, že moc kráľov postupne upadala a kráľovské komitáty sa teda menili na šľachtické stolice, v ktorých skutočnú moc mala práve šľachta. Pojem stolica sa používal až do zániku Uhorska, t.j. do roku 1918. 

Územie dnešného Abova bolo do druhej polovice 13. storočia súčasťou komitátu Novi Castri. Tento komitát niesol svoje pomenovanie po hrade Novum Castrum. Neskôr sa však premenoval na Castrum Novum Abe alebo Abauyare a to podľa svojho zakladateľa, druhého uhorského kráľa, Samuela Aba (1041- 1044). Počas 13. storočia sa komitát Novi Castri zmenil na šľachtickú stolicu už pod názvom Abov. Pomenovanie Abov teda súvisí s uhorským kráľom - Samuelom Abom. 
Centrom Abova bol spočiatku už spomínaný hrad Novum Castrum (po maď. Újvár, neskôr Abaújvár). Centrá sa v priebehu storočí menili, až nakoniec sa v polovici 17. storočia centrom stolice stali Košice. 

Počas protihabsburských povstaní patril Abov k Sedmohradskému kniežatstvu. Počas reforiem Jozefa II. (1786-1790) sa Abov spojil s Turňou do jednej Abovsko-turnianskej župy.

Po rozpade Uhorska, teda v roku 1918 sa na základe Trianonskej zmluvy (z roku 1920) severná časť Abovsko-turnianskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska a južná časť Maďarska. Abovsko-turnianska župa na česko-slovenskom území ďalej existovala až do 31.12.1922, kedy sa stala súčasťou Košickej župy. 

Počas 2. svetovej vojny bola väčšina česko-slovenskej časti Abova obsadená Maďarskom a pripojená k tamojšej župe Abaúj-Torna s centrom v Košiciach. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice. 

V súčasnosti je to neformálny slovenský región (približne mu zodpovedá turistický región Košice) a maďarský región. Označenie Abov sa v oboch štátoch používa tak pre historické územie, ako aj pre súčasnú jeho časť pripadajúcu na ich štátne územie.

Župy v Uhorsku do roku 1918, tesne pred rozpadom Rakúsko- Uhorska

Erb Abovskej župy

Stručná chronológia ešte stručnejších dejín dediny 

1270: obec sa delí na Vyšný a Nižný Gyňov
1427: obec má 9 port (t.j. brán), patrila Mikulášovi z Gyňova
1715: v obci boli 4 domácnosti
1720: počet domácností vzrástol na 7
1828: obec má 55 domov a 361 obyvateľov
1919: sčítanie ľudu, presné údaje nemáme
1919: komunistická maďarská armáda zaútočila na východné Slovensko, obsadenie Gyňova
1945 ( 19. január) : oslobodenie obce
1946: za podpory cirkevnej zbierky aj iných obcí bol znovu vystavený vojnou zrúcaný kostol
1952: založenie JRD ( Jednotného roľníckeho družstva)
1952: obec prechádza z farnosti Všechsvätých do farnosti Čaňa
1955: začína sa elektrifikácia obce
1957: postavený kultúrny dom
1958: vyskytli sa povodne, ktoré zanechali obrovské škody
1959: (6. marec) : otvorenie školy, ktorá mala len jednu triedu
1959: na území obce sa začali kopať výkopy pre ropovod
1960: začalo sa s výstavbou vodárne VSŽ
1960: povodeň v chotári
1960: (1.oktober) : do dediny začal premávať autobus
1966: začína sa pripravovať výstavba požiarnej zbrojnice
1969: obec je pričlenená k obci Čaňa
1969: vysviacka nového zvona v kostole
1970: občan Gyňova Ján Juhás našiel vo svojej záhrade pochovaného neznámeho vojaka, obec preto vytvorila hrobku na cintoríne s nápisom „Hrob neznámeho sovietskeho vojaka, ktorý položil život za oslobodenie našej vlasti“
1971: postavená budova, v ktorej dnes sídli Obecný úrad v Gyňove
1971: prvýkrát v histórii obce je za predsedníčku zvolená žena, Marta Faltinová
1971: na budovu kultúrneho domu bola osadená pamätná tabuľa na znak vďaky za oslobodenie obce
1972: dokončený obecný ropovod
1974: začala sa výstavba obecného parku
2004: postavený Dom smútku

(ZDROJ: Kronika obce Gyňov)

Ako sa u nás bývalo 

Naša obec do polovice 20. storočia predstavovala typ hromadnej cestnej dediny. To znamená, že tu bola jediná hlavná cesta, okolo ktorej sa sústredili obytné domy. Domy boli z kameňa, murované, omazané a obielené so slamenou alebo rákosovou strechou. Takýto typ domov sa staval v 19. storočí. Takisto sme tu mali aj zrubové domy, omazávané hlinou alebo obielené so slamenou strechou. 
Pôvodný dom bol jednoduchý. Cez príklep sa vstupovalo do prednej izby i do zadnej izby. Izby boli poväčšine tmavé, pretože domy mali malé okienka. Zadná časť domu patrila hospodárskym zvieratám. Nachádzali sa tam komory, maštale, chlievy či drevárne. Súčasťou tradičného domu bola aj kamenná pivnica a studňa. Na jednom dvore bývalo aj 4-5 rodín.
Po druhej svetovej vojne začali obyvatelia stavať nové domy a to najmä na miestach, ktoré boli zničené vojnou. Pôdorys nových domov mal tvar písmena „L“, neskoršie v tvare štvorca.
Najstarší zachovalý rodinný dom v našej dedine je ťažko určiť, keďže o tom nemáme žiadne zachované dokumenty. Čo si však v súčasnosti ešte môžeme všimnúť sú tzv. „drevené gánky“, t.j. verandy. 

(ZDROJ: Kronika obce Gyňov)
Spracovala: Simona Pfefferov